Abstrakta přednášek
10. ročník, květen 2011 (zpět na seznam abstrakt)
Ťažká, spontánna rezistentná urtica úspešne liečená antikoagulanciami
Hlinka I., Hlinková B.: AlergoImuno centrum s.r.o Kežmarok
Podža EAACI/GA2LEN/EDF/WHO odporúčaní urtiku klasifikujeme na 1. Spontánnu, 2. Fyzikálnu (tepelnú, chladovú, solárnu, neskorú tlakovú, dermografickú, vibračnú ) a 3. Iné typy žihľavky (cholinergná, aquagénna). Napriek prevalencii spontánnej chronickej žihľavky, 0,5-1% populácie, jej dopadu na kvalitu života, ostáva veľa otázok v súvislosti s týmto syndrómom stále nezodpovedaných. Ide o otázky prevalencie, rizikových faktorov, trvania a priebehu, prognostických faktorov t.j. závažnosti, autoreaktivity, koincidencii s angioedémom, fyzikálnou urtikou a inými autoimunitnými a imunopatologickými stavmi. Inými otázkami je úloha stresu v patogenéze a socioekonomické dopady ochorenia. Odporúčaná liečba antihistaminikami aj pri zvýšenom až štvornásobnom dávkovaní, alebo kombinácií antihistaminík je účinná "len" u 2/3 pac. U zvyšných hľadáme alternatívne možnosti terapie t.j. kortikoidy, dapson, cholchicin, cyklosporín, tacrolimus, i.v. imunoglobulíny, antikoagulanciá.
V našom príspevku prezentujeme prípad 31 r. pacientky, rómky u ktorej prvé prejavy urtiky a angioedému začali r. 2006. Od začiaku prebiehalo ochorenie s vysokou aktivitou (klinické skóre 6), symptómy sú vačšinu dní v týždni, pac. opakovane ošetrená RLP s potrebou aj hospitalizácie pre opuchy hrdla, dušnosti a ťažké generalizované prejavy. V rámci komplexnej laboratórnej a paraklinickej diagnostiky, ktorú uvádzame, pri akútnych atakách zachytávame vyššie CRP, D dimery, FDP (fibrín degradačné produkty), fibrinogen. Klinicky, počas 2 gravidít došlo vždy ku takmer kompletnej remisii. Oba tehotenstvá však do 12 týždňov skončili spontánnym potratom s následným relapsom. Pri indikovanom genetickom vyšetrení zisťujeme mutáciu génu faktora V (Leidenov faktor) a heterozygotnú formu poruchy proteínu C. Po všetkých možných terapeutických modalitách sme sa koncom r. 2010 priklonili k liečbe nízkomolekulárnym Heparínom so 100% terapeutickým efektom.
V diskusii uvádzame súčasné poznatky ohľadne porúch hemokoagulácie a fibrinolýzy, ktoré sprevádzajú veľmi často spontánnu urtiku s vysokou klinickou aktivitou a ktorých účasť v patogenéze stále čaká na objasnenie.
